PRÍBEH NÁDEJE

Senior, ktorý zostal sám

Senior, ktorý zostal sám

Po rokoch spoločného života zostal byt zrazu príliš tichý.

Najskôr hovoril, že je všetko v poriadku. Má strechu nad hlavou, zvládne si nakúpiť a nechce nikoho obťažovať. Postupne sa však dni začali podobať jeden na druhý a kontakt s ľuďmi sa zmenšil na pár krátkych viet pri pokladni alebo telefonát raz za niekoľko dní.

Samota nie je iba nepríjemný pocit. Dokáže človeku vziať motiváciu riešiť bežné veci, požiadať o pomoc alebo sa zaujímať o vlastné potreby. Niekedy preto prvým krokom nie je veľká služba, ale ľudský kontakt a pomoc pri zorientovaní sa v tom, čo je dostupné.

Rešpekt k seniorovi znamená nepovažovať ho automaticky za bezmocného. Pomoc má podporovať jeho samostatnosť, nie ju nahradiť.

Príbeh je ilustračný.